3.

„… len s pocitom existencie!“
– Henry David Thoreau

1810
Obyčajné, ničím výnimočné číslo.

No a práve toto číslo je podľa aplikácie google maps presný počet kilometrov, ktorý oddeľuje Londýn od môjho rodného mesta Poprad. Číslo, ktoré ma na pár mesiacov odtrhlo od domova a prinieslo mi možnosť:

…naučiť sa variť „čo chladnička dá“…
…trsať v rytmoch poľského Disco-Pola…
…zamilovať sa do šikovných Thajských ručičiek…
…spoznať židovskú mentalitu…
…zistiť, že nakupovanie je predsa len liekom na dušu…
…začať trénovať na Wimbledon…
…naučiť sa pravidlá thajského futbalu (nohejbalu)…
…objaviť svet vegánov…
…zúčastniť sa skvelých domácich párty…
…vyskúšať si „clubbing“…
…zobúdzať sa pri poľskom rape…
…chodiť len tak v teplákoch…
…uistiť sa, že bez humusu môj svet nemôže existovať…
…popasovať sa s nepečúcou rúrou…
…tešiť sa z príchodu nového života…
…prekonať sa a otestovať sushi…
…a bla, bla, bla…
…takto by som mohla pokračovať ešte veľmi dlho!

Tou najdôležitejšou však ostáva možnosť spoznať najmilších, najegocentrickejších, najpracovitejších, najspomalenejších, najláskavejších, najalkoholickejších, najspoľahlivejších, najzodpovednejších, najzákernejších, najnudnejších, najzábavnejších, najneschopnejších, najšikovnejších à skrátka samých skvelých NAJ ľudí!

Za to všetko ostávam vďačná aj po mojom odchode.
Vďačná za londýnsku školu života a všetkých učiteľov v nej.

…spokojná a šťastná…
…s čímsi nekonkrétnym – len s pocitom existencie…

Pretože všetko bolo tak, akoby sa ani len naplánovať nedalo.
A pretože číslo 1810 bude v mojich očiach navždy jedným zo symbolov môjho šťastia a spokojnosti.
…

Henry David Thoreau:
„Som vďačný za všetko, čím som a čo mám. Je to neprestajná vďačnosť. Je prekvapivé, aký môže byť človek spokojný s čímsi nekonkrétnym – len s pocitom existencie.“